Dych čiže dýchanie v kemetčine povieme NEFET a ako sloveso „dýchať“ TEPER (1.) alebo SESEN (2.). Dýchací ľudský orgán pľúca povieme UFA (3.). Obraz nosa stelesňuje všetko, čo má čo robiť s nosom, čuchom a radosťou. Keďže ním do človeka preniká dych života, bol mu prikladaný špeciálny význam.

(1.)          (2.)          (3.)

Dych života alebo „vietor do plachiet„ – je ďalším veľmi dôležitým prvkom, ktorý Kemeťania často spomínali.

Na tlmočenie tohto pojmu „vzduch“ ČAU používali meduneter (v našom preklade hieroglyf) stožiar s napnutou plachtou, do ktorej sa opiera vietor. Priehľadný, bezfarebný vzduch sa nedá zobraziť, dá sa však sprítomniť tak, že sa znázorní jeho pôsobenie. Meduneter sa používal vo význame „dych života“. Vďaka dychu života je možný večný život, jeho najvyšším dobrodením je zmŕtvychvstanie.

                    

Praboh a božská obojpohlavná bytosť ATUM, ktorý je „odpoludňajším Slnkom RA“, stvoril sebaoplodením boha vzduchu a svetla ŠU, ktorého si vyfúkol z nosa. ŠU je dychom boha Slnka RA (NETER, t.j. kemetické slovo „boh“), a dáva kľúč o spôsobe kontroly týchto životných síl. ŠU hovorí, že má moc nad hadmi (hady sú symbolom "fyzické a morálne zlo"), a v Kemetických texty rakiev ŠU nám hovorí, kde je Boh (najvyššia bytosť):

"Ja som permanentný v miliónoch (stvorení), ktorý počúva na milión slov. Ja som ten, kto prináša slová od Samotvorcu k jeho mnohopočetnosti ... Ja som najsilnejší a najväčší Božskej skupiny ... Prišiel som do bytia v končatinách Samotvorcu."

- Kemetické príslovie

ŠU nám hovorí, že bol vytvorený v ​​"končatinách Samotvorcu" a že ŠU je posol boha a najsilnejší zo všetkých ostatných bohov vytvorených najvyššieho bytia. Ďalej ŠU nám hovorí, že Boh je permanentný v miliónoch tvorov. Boh je v každom z nás a prostredníctvom kontroly dychu (vzduchu), vzťah medzi tvorcom a to, čo je "vytvorený", môže byť stanovený.

Obrázok: Boh vzduchu ŠU v sediacej polohe s zdvihnutými rukami smerom hore v geste, ktoré pripomína naše „vzdávať sa“.

     Dýchací proces je jediný autonómny systém, ktorý môže byť vedome riadený. Z tohto dôvodu prostredníctvom kontroly dýchania (kontrola vzduchu, ktorý obsahuje v sebe životnú silu a udržiava celý život), môžeme mať vplyv na naše vlastné vedomie a tým uskutočniť zjednotenie bohyne neba NUT a boha zeme GEB v našom vlastnom vedomí. To znamená, že môžeme spojiť naše ľudské vedomie, ženský princíp – prijímač života s kozmickým vedomím Boha, mužský princíp – darca života. Jednotlivec môže tak znovu zjednotiť NUT a GEB princípy v ňom alebo v nej prostredníctvom ŠU princípu. V kemetickej filozofii tento proces sa nazýva "tkanie boha HER" a to zahŕňa lezenie zvýšenia úrovní vedomia na "rebríčku bohyne NUT" (akýkoľvek proces, ktorý prináša jeden bližšie k nebeskej prírode - joga). Všeobecne platí, že to vysvetľuje skutočnosť, že ženy sú zvyčajne vnímavejšie a intuitívnejšie.

 

SPRÁVNE DÝCHANIE

     Väčšina ľudí v modernom svete nevie, ako správne dýchať. Väčšina ľudí (zvláštne mužov) sa naučili dýchať – tlačiť na hrudník von v mužskej alebo "macho" móde. Tento spôsob dýchania je škodlivý z mnohých dôvodov. Množstvo vzduchu prijatého v menšej a vitálnej kozmickej energii sa znižuje a stáva sa stagnujúci v jemných životných energetických kanálov, čo má za následok fyzickej a duševnej choroby. Stagnácie toku z energie v tele má účinok od základu jedinej vedomia na fyzickej realite skôr než, aby umožnil myseľ a telo fungovať s ľahkosťou a jemnosťou.

"Brušné dýchanie" masíruje vnútorné orgány a rozvíja životnú silu a energiu (RA, boh Slnka). Je potrebné si všimnúť, že to je naše prirodzené dýchanie, keď si ľahneme na chrbte.

Návod nasleduje: 1. nadýchneme sa a stlačíme žalúdok von; 2. vydýchneme sa a zatiahnime brucho.

Táto forma dýchania má byť vykonávaná po celú dobu, a to nielen počas meditácie. To umožňuje prirodzenú životnú silu vo vzduchu, aby sa rytmicky dodávala do tela a duchovného nervového systému. Tento proces je nevyhnutný na dosiahnutie fyzického zdravia a duševnej duchovnej sily na ovládanie mysle (meditácia). Niektoré dôležité kemetické písma o dýchaní:

"Dych je život."

"Ja som lotosový čistý vyjdený z boha svetla, strážcu nosovej dierky RA, strážcu nosa bohyne HETHER; Robím svoju cestu, bežím za ním, kto je boh HER. Ja som čistý jediný prichádzajúci z polí."

"Buď ako Slnko a hviezdy, ktoré vyžaruje život, dáva podstatu, dáva život bez toho, aby požiadal o niečo na oplátku, buď slnko a dych rytmicky a hlboko, potom budeš ako RA."

 

Aby sme mohli ľahko vnímať, kedy sa máme pri cvičení nadýchnuť a vydýchnuť v posunkoch rúk:

nádych – zovrieť dlaň v päsť

výdych – dlaň vystrieť

 

VZDUCH UDRŽUJE ŽIVOT - Z MEDICÍNY DÁVNEJ CILIVIZÁCIE

     "Srdce a jazyk vládnu všetkým ostatným častiam tela, na základe učenia, že v každom tele je srdce a jazyk v každých ústach, u bohov, ľudí i zvierat. Srdce myslí všetko, čo chce, a jazyk rozkazuje všetko, čo chce. Videnie očí, vypočutie uší, dýchanie nosa, prináša správu srdcu. Je to srdce, čo všetko poznáva, a je to jazyk, ktorý opakuje všetko, čo si myslí srdce. A tak všetky práce a remeslá, pohyby rúk, chôdza nôh a pohyby všetkých končatín sa dejú podľa jeho rozkazu."

Tieto vety sú z božského učenia z Mennofere.

     V kemetickej anatómii a fyziológii bolo tesné späté povrchné pozorovanie s fantastickými špekuláciami. Napriek tomu však musíme tieto úvahy oceniť ako prvý pokus v dejinách ľudstva vysvetliť životné prejavy nie mytologicky, ale rozumovo. Kemeťania sa pri tom držali určitých obdobiach medzi ľudským organizmom a svojou krajinou. Úroda závisela na pravidelnom stúpaní a klesaní hladiny Nílu, ktorého bahnité vody boli rozvádzané po celej krajine rozvetveným systémom kanálov. V ich anatomických predstavách tomu zodpovedal cievny systém ľudského tela a tepelná pulzácia im pripomínala zdvíhanie a klesanie Nílu.

Dýchanie zodpovedalo pohyb vetrov. Vzduch považovali za najdôležitejšiu životodarnú látku. Súdili, že vzduch rozvádzaný do všetkých telesných tkanív. Predstavy Kemeťanov vychádzali z pozorovania, že na mŕtvolách ľudí i zvierat boli naplnené krvou len niektoré cievy (žily), zatiaľ čo ostatné (tepny) boli bez krvi a javili sa akoby naplnené vzduchom. Tento poznatok bol prenášaný z mŕtveho tela i na živý organizmus. Cievy, ako sa domnievali, rozvádzali nielen vzduch a krv, ale aj vodu, slzy, sliz, semeno, moč a stolicu. Kým vzduch bol považovaný za životodarný prvok, krv naopak zas bola elementom prinášajúcim choroby. Napriek tomu sa všeobecne verilo, že je veľmi nebezpečné porušiť celistvosť ciev vedúcich krv. Toto poradie sa v lekárskej literatúre zachovalo po celé tisícročia až do dnešných dní.

 

ANCH - DYCH ŽIVOTA

     Kemetické slovo ANCH "život" je ozvučeným "dychom": A = vzdychnutie ústami, N = zadržanie dychu v nose, CH = prudký výdych ústami. Zaujímavé je, že odlišné písané ANCH znamená "prísaha" a ďalšie, tiež inak písané, označuje "zrkadlo". Mýtoetymologické myslenie nachádza pravú povahu kemetického oživujúceho kríža; jeho meno ANCH znamená kľúč k zapáleniu ohnivého JA, v ktorom ľahne popolom všetky koncentrické Môj - Mňa, aj vzťahovačný Svoj - Seba – a z najvyššej duše je vyťahované najvyššie Svetlo, v ktorom sa zjavuje ON. Tajuplný ANCH je zároveň zrkadlom, v ktorom môžeme vidieť všetky tajomstvá prírody.

Jedná sa tu o zviditeľneniu životného dychu, do istej miery o božskú iskru, z ktorej ešte len môže život vôbec vzniknúť. Ďalej stelesňuje životodarnej vlastnosti elementov vzduchu a vody. Môže sa pritom jednať o magický uzol, v ktorom pravdepodobne svoju úlohu zohráva aj sexuálne zrelo. Iná interpretácia ho vidí ako spojenie USIRova kríža vo forme T s ASETiným oválom do podoby kľúče, otvárajúceho tajomstva života.

Pre charakteristiku života ANCH klikni sem.

 

CHARAKTERISTIKA BOHA ŠU

     ŠU je boh vzduchusám vzduch, boh svetlaOtec bohov. Tvoril so svojou manželkou TEFNUT, bohyňou vody a vlhkosti, prvú božskú dvojicu, ktorú stvoril praboh ITEM z náboženského strediska IUNU. Praboh ITEM ho stvoril sebaoplodnením a „vyfúkol ho zo svojho nosa“. ŠU je bohom vzduchu v dvojakom zmysle. Kemeťania považovali vzduch za látku, ktorá je potrebná pre život ľudí a všetky suchozemské tvory. Podľa nich to však nie je mŕtva hmota, ale hmota obsahujúca životodarnú silu, ktorej sa ľudia zmocňujú dýchaním, a tak ŠU je predovšetkým darcom tejto sily, resp. bohom zosobňujúcim túto silu. Však pokladali vzduch za látku, ktorá vypĺňa priestor medzi zemou a nebom, ba čo viac, ktorá nesie nebeskú klenbu. ŠU je teda aj bohom tohto priestoru a Nosičom neba. A keďže považovali vietor za hlavný hmotný doklad existencie, ŠU sa stal aj Pánom štyroch vetrov neba a všetkých kútov nebeských. Pretože Kemeťania verili, že „vzduch otvára cestu bohovi Slnka RA, keď vystupuje nad obzor“, čiže umožňuje slnečným lúčom „zaháňať tmu a prinášať svetlo“, ŠU sa stal vzhľadom na svoje dovtedajšie funkcie aj bohom svetla. Stotožnil sa so Slnkom. Je uznaný za jeden z prejavov slnečného boha ITEN, ktorého uctieval faraón Achnaton. No vždy v očiach Kemeťanov bol a tiež ostal bohom vzduchu. Pre túto svoju funkciu sa ŠU teší aj našej úcte v súčasnosti.

Obrázok: Tri z najznámejších cvičebných jogických póz, ktoré častejšie vidíme v kemetickej telesnej kultúre. Tieto pózy predstavujú boh vzduchu ŠU (stojacia poloha), boh zeme GEB (sediaca poloha) s bohyňou neba NUT (poloha v tvare oblúk) v procese ich oddelení. Výsledok ich oddelenia vytvára "Zem a Nebo", to je stvorenie.

     Do mýtov sa ŠU zapísal slávnym a významným činom: oddelením neba od zeme. Medzi jeho deťmi – bohom zeme GEB a bohyňou neba NUT, ktoré uzavreli súrodenecké manželstvo, vládli stále zvady a spory. Keď ich hašterivosť prekročila hranice ŠUovej božskej trpezlivosti, rozhodol sa radikálne zakročiť: vyzdvihol bohyňu NUT vysoko nad boha GEB a tak ich od seba odtrhol. Podľa jednej verzie urobil to „dychom svojich úst“, podľa druhej realistickejšej „silou svojich rúk“. Keď s takto zaneprázdnenými rukami nemohol však vládnuť, vzdal sa  vlády v záujme zachovania pokoja. Ďalšia legenda – ŠU, ktorý vytvoril a držal nebeskú klenbu, bol boh užitočný najmä bohu Slnka RA, pomáhal mu plaviť sa na slnečnej lodi po oblohe a chránil ho tam pred nepriateľov. Zabil obrovského nebeského hada IPEP pomocou ohnivého dychu svojej manželky TEFNUT.

     Jeho pomoci sa dovolávali aj ľudia, lebo keď mal takú silu, že vedel vydvihnúť, mohol na nebo vydvihnúť aj ich duše, keď sa rozlúčia s telesnou schránkou. ŠU sa nám ukazuje v podobe mrakov na nebi, ktoré považovali Kemeťania za „kosti jeho tela“. ŠU mal ešte syna HEH.

ŠUove vyobrazenie poznáme z reliéfov a malieb, má ľudskú postavu a na hlave vysoké pštrosie pero, ktoré je meduneterickým znakom jeho mena. Výnimočne sa zobrazuje aj v podobe okrídleného muža so vzpaženými rukami a znakom života, Kemeťania si jeho sošky v tejto podobe dávali do okien, aby privolali „to, čo je v jeho dychu dobrým (severným) vetrom“.