Obyvatelia nílskeho údolia mali už od najstarších čias v nesmiernej úcte život, a to nielen ľudský. Považovali ho za najvyšší boží dar a obdivovali sa mu. Za ďalšie veľké dary boha stvoriteľa považovali okrem života aj zemi, svetlo, vzduch, vodu a potravu. Ideálne ľudský život mal podľa Kemeťanov trvať 110 rokov, prípadne 100 rokov. To bol ale skutočne vysnívaný vek, ktorého sa dožili len výnimoční jedinci. Priemerný vek bol v Kemete oveľa nižší, len niečo vyše 30 rokov. O tom, aký názor mali Kemeťania na určitý vek človeka, sa potom dozvedáme z textu démotického naučenia z Insigeroveho papyrusu, ktorý onen "ideálny vek" 110 (resp. podľa papyrusu len 100) rokov zvady realisticky na pravú mieru:
"Človek strávi desať rokov ako dieťa, ako pozná, čo je smrť a život. Ďalších desať rokov mu trvá, než sa naučí prácu, ktorá ho uživí. Ďalších desať rokov zarába a získava majetok, z ktorého bude žiť. Ďalších desať rokov starne a naberá skúsenosti. Potom zostáva ešte desať rokov života, ktoré boh múdrosti THOVT vymedzil človeku. Avšak len jeden z milióna je s božím požehnaním prežije spokojne."
Starých ľudí - ktorých okrem žilo veľmi málo - si Kemeťania vážili, mali ich v úcte a počúvali ich múdre rady. Povinnosťou najstaršieho syna, ktorý bol bežné označovaný ako "opora starobe svojho otca", bolo obetavo sa starať o svojho starého otca matku. Pokiaľ ide o vysokej starobe, vypočujme si, čo o ňom priliehavé hovorí 110-ročný vezír Ptahhotep vo svojom naučeniu:
"Prišlo staroba: dostavila sa slabosť, rastie únava a človek spí celý deň ako dieťa. Oči sú zoslabnuté, uši nahluchlé, silu nahrádza slabosť, zmĺkla ústa už nehovorí, unavená pamäť si už nespomína, kosti bolia. Dobré bolo nahradené zlým, všetka chuť je preč. Čo starobe spôsobuje ľuďom, je v každom ohľade zlé. Upchatý nos už nedýcha, bolesť pôsobí stáť a sedieť."
Veľký strach mali Kemeťania zo smrti. Smrť pre nich bola najbolestnejšiu udalosť v ľudskom živote, pretože človeka vytrhla z prostredia a odlúčila ho navždy od najbližších. Nijako v tomto smere nepomohla ani pevná zakorenená viera v "bezstarostný a večný" život na onom svete. Smrť Kemeťania naozaj nenávideli.
Všeobecné je známe, že mnohí 80 – 90 roční SEMAisti, ktorí si osvojili cvičenie SEMA, vyzerajú ako 30 – 40 roční. Na území Afriky zaznamenajú značný počet viac ako 100-ročných SEMAistov. Cvičenia SEMA, ktoré pôsobia skoro na každý orgán nášho tela, sú vhodné na to, aby pomáhali udržať zdravie, a tak aj predlžiť život. Zistiť mieru predlženia života exaktne je však veľmi obťažne, lebo si vyžaduje dlhoročné pozorovanie početnejšej skupiny. Musíme mať na zreteli aj to, že k významnému predlženiu života je potrebná podstatná zmena spôsobu života, čo nemožno očakávať od nesystematického cvičenia. Významný vplyv SEMA na predlženie života však možno očakávať len vtedy, keď SEMAickým tréningom od základu zmeníme aj jednostranný spôsob života.
