ZAČIATOK
Oblasť prastarých afrických kultúr zaplavila v priebehu neolitu niekoľko migračných vĺn z Ázie a na sklonku 4000 rokmi p. n. l. rozkvitla v životodarnom údolí Nílu svojbytná kultúra Kemet. Jej historický vývoj je zhrňovanie do 4 základných epoch rozkvetu štátu: Stará ríša, Stredná ríša, Nová ríša a Neskoré obdobie. Základné charakteristické rysy kemetickej kultúry však vykryštalizovali práve v onom počiatočnom, takmer 2000 rokov trvajúcom období mieru a bezpečia. To vtlačilo nezmazateľnú pečať nielen celej kemetickej duchovnej, ale aj fyzickej kultúre. Podľa "Texty rakiev" zo Strednej ríše bol človek častí bohov - "ľudstvo bolo slzami, ktoré sa lejú z očí boha" - bol potomkom bohov a mal preto právo na individuálnu existenciu. Pre neho bol stvorený svet, "aby každý človek mohol za svojho života dýchať", a boh dokonca stvoril "každého človeka rovným druhému". Ľudia však tento boží príkaz rovnosti porušili. Tiež pôvodne božský pôvod kráľov bol postupom času oslabovaný a ich spoločenské postavenie strácalo tým svoju nadprirodzenú výlučnosť. Už v priebehu Starej ríše sa z kráľa - boha stával iba syn boha zrodený z pozemskej matky. Postupom času sa potom v Novej ríši a v Neskorej dobe zmenil v jednoduchého človeka. Na tejto skutočnosti nemohli nič zmeniť ani oficiálne snahy navrátiť kráľa - faraóna späť do božskej ríše. Faraón - boh, obklopený renesančnej monumentality, nemohol zahladiť áno svoj ľudský pôvod, ani skutočnosti, že v tejto dobe nezriedka pochádzal aj z obyčajného, prostého rodu. Humanizácia zbavovalo kráľa jeho sociálne výlučnosti. Robilo ho iba prvým medzi rozširujúcou s vrstvou aristokracie, ktorá sa stále výraznejšie podieľala aj na životnom štýle vyhradenom pôvodne iba kráľovi. Aj jej príslušníci si robili nárok nielen na krásny a šťastný život na zemi, ale na zachovanie svojej individuality a blaženosti aj po smrti.
KRÁSNA CHVÍĽA
Odráža sa v nich základné poňatie ľudského života, ktoré už v polovici tretieho tisícročia sformuloval kráľovský úradník Ptahhotep (viď obrázok) vo svojich Naučení do všeobecne platných kritérií. Hlavným cieľom života bolo dosiahnuť šťastie, ktoré spočívalo v jeho radostnom a príjemnom prežití. Ptahhotep dospel aj k vedomému odlíšeniu práce a voľného času venovanej zábave. Zatiaľ čo práca bola nepríjemnou činnosťou a bolo preto nutné ju znížiť na minimum, bol čas voľného času dobou skutočnej realizácie človeka. Ptahhotep zdôrazňoval: "... Buď veselý po celú dobu svojho života, nerob viac, než čo je ti prikázané, a nehoľte tak dobu určenú zábave. Duchu sa prieči, keď sa mu berie čas radovánok ... "
Úsilie získať čo najviac radosti a potešenia, prežiť čo najviac "krásnych chvíľ" sa tiež ako červená niť vinie celou históriou a kultúrou Kemet. Na náhrobnom kameni zdôrazňuje jeho majiteľ hrdo: "Bol som jedným z tých, ktorý využil naplno každý deň, nepremeškal som žiadny denný čas. Nestratil som žiadnu krásnu chvíľu." Aj keď toto úsilie o "krásne chvíle" bolo nesporne aristokratickým ideálom, prenášalo sa aj do života nižších spoločenských vrstiev.
Náplňou "krásnych chvíľ" bolo všetko, čo prinášalo človeku radosť, čím sa zaoberal, "aby potešil svoje srdce". Patrila k tomu radosť z krásnych vecí, z kvetov, zo zvierat, z krásy prírody, z pekných predmetov každodenného života, ako je toho dokladu celá vysoká úroveň kemetickej kultúry. V popredí pozornosti stál potom človek sám. Radosť mu prinášalo jedlo a predovšetkým pitie, či ešte lepšie priamo opitosť, ktorá ho privádzala do stavu radosti, uvoľnenia, extázy. Ďalej potom fyzická láska a krása ľudského tela všeobecne. Hlavnou podmienkou telesnej krásy bola štíhlosť. Hrúbka bola nielen odpudzujúca, ale bola aj znakom hlúposti. Tiež cudzinci boli zobrazované tuční s vystúpeným bruchom. Ku kráse patrili nielen krásne šaty a šperky, ale aj vysoká kultúra nahého tela, ktorému bola venovaná všestranná starostlivosť kúpeľmi, vonnými masťami, parfumami, líčidlami. Vysokého stupňa dosahovala aj pohybová kultivácie. Nahé ľudské telo je mnohonásobne stvárnené aj v kemetickom výtvarnom umení.
Prvá podmienka, aby Kemeťan uznal niekoho - či ženu alebo muža - za krásneho, bola štíhlosť, a Kemeťania aj Kemeťanky doviedli prevažnou väčšinou žiť tak, aby tejto podmienke vyhoveli, ako dokazujú kemetické sochy, reliéfy a obrazy všetkých čias. Je medzi nimi len niekoľko tučných jedincov.
Tučnota bola Kemeťanom zjavom odporným, spôsobeným hlúposťou a nemravnosťou, ako to niekoľkokrát drasticky vyjadruje neznámy autor Leidenskej démotické mravnej náuky, zvlášť vo veršoch: "Obec spozná hlupáka a hanebníka podľa ich brucha. Hlupák pôsobí verejne hnus svoju obezitu. Nie je úcta ani dôvera k bláznovi pre jeho tučnotu."
Jest však potrebné si uvedomiť, že suché a horúce kemetické podnebie bolo snahe po štíhlosti veľmi priaznivé, najmä ak bola sprevádzaná pohybom a činnostiam vo voľnom, slnkom ožiareným priestoru.
Keď to tučnota pôsobí stratu telesných schopností a nechuť k pohybu, telesná pružnosť štíhleho človeka ho podceňuje k bezúčelnom pohybe aj v čase určeného odpočinku. Tak vzniká telocvik, budiaci záujem divákov, a tento záujem povzbudzuje k zvyšovaniu telocvičných výkonov, k zrodu a vývoju jednak gymnastiky a akrobacie, jednak tanca.
SLÁVNOSŤ
Rôzne druhy fyzických aktivít boli aj súčasťou programu slávností. Rad informácií, ktoré o nich máme, svedčí o ich výraznej kontinuite nielen v celom historickom vývoji Kemet, ale aj o silných väzbách k predhistorickej epoche. Najväčšie slávnosti boli späté s rôznymi fázami vegetačného cyklu. Na začiatku letných záplav bol so zvláštne veľkolepou oslavovaný nástup nového roka. Z radosti nad rašiacom prírodou sa konali slávnosti jari a v čase zberu slávnosti žatvy. Ďalej bol oslavovaný spln a novmesiac, existovali i veľké slávnosti prestupných dní. Všetky tieto slávnosti boli späté s uctievaním ústredných božstiev. Vedľa toho existovala rad slávností na počesť miestnych bohov aj na počesť prastarých zvieracích božstiev.
Základná náplň slávností bola obeť symbolicky vyjadrujúca zničenie nepriateľov bohov i ľudí. Bola spojená so slávnostným jedlom, na ktorom sa podieľali všetci účastníci slávností. V čele bola prepravovaná na lodi - voze socha toho, ku ktorého pocte sa slávnosť konala. Cesta sochy bola sprevádzaná spevom, hudbou a tancom.
Neoddeliteľnou súčasťou "krásnych chvíľ" kráľov a aristokracie bola hudba a tanec prevádzkované profesionálov. Jedným z miest pravidelného výcviku v hudbe a tanci bol hárem. Kráľ, chrámy i krajská kniežatá mali vlastné zbory spevákov, hudobníkov, tanečníkov a tanečníc, ktorí zastávali v spoločnosti významné postavenie. U kráľovského dvora mali niekoľko stupňov hodností. Najnižšie stál spevák, hudobník, tanečník. Ten, kto sa osvedčil, bol povýšený na vedúceho každého úseku. Ďalšími stupňami bol riaditeľ zábav, riaditeľ dvorných zábav a konečne riaditeľ kráľovských zábav. Popri tom však existovali zrejme skupiny hudobníkov a tanečníkov, ktorí sa dávali najímať k súkromným slávnostiam, poprípade bavili svojim umením hostí v hostincoch. So zjemňujúcim sa vkusom stúpali nároky na kvalitu tanca, v ktorom sa objavujú mäkké pohyby tela, umelecké otáčky a výrazné akrobatické prvky. Sú spojené aj s loptovými hrami, ako o tom svedčia početné výtvarné stvárnenie aj literárne pramene. Tanec dával vyniknúť kráse ľudského, predovšetkým ženského tela. Kvety a šperky spojené s nahým alebo len ľahko zahaleným telom umocňovali jeho účinok. Tance boli však spojené aj s komičnom, ako tomu bolo zrejme u tancov predvádzaných trpaslíkmi. Tanec nahých žien s loptami (obrázok dole), dve zmenšené tanečnice udávajú snáď hrkálky v rukách rytmus tanca.
Dve nahé tanečnice (obrázok dole) baví svojím umením vznešených stolovníkov, tri sediace ženy spievajú a tlieskajú do rytmu, štvrtá hrá na dvojitú píšťalu. Ďalšie tanečnica v akrobatickom záklone.
Pri tanci bol spočiatku hlavným aktérom sám kráľ. Tancoval tanec vďakyvzdania za plodnosť žatvy. Tancoval k pocte boha a pred bohom, keď jej odovzdával vínny džbán a zbor pri tom spieval: "Prišiel kráľ a tancuje. Prišiel kráľ a spieva ..." Pri kráľovskom korunováciu tancoval kňaz či tanečný majster, keď odovzdával kráľovi koláč. Pri slávnostiach mŕtvych z počiatku Strednej ríše predvádzali tanečnice víťazstvo kráľa nad nepriateľom spôsobom, ktorý je totožný so stereotypom tohto motívu, ako sa s ním stretávame v nástenných maľbách preddynastického období rovnako ako v Starej ríši aj v Neskorej období.
Tanečnice (obrázok hore) tancovali túto scénu v účesoch upravených do podoby koruny kráľov Horného Kemeta. Tancom sa vyjadrovali aj mytologické scény. Vojaci tancovali vojnové tance spojené aj so zápasom. Napríklad skupina vojakov tlčúce do taktu bumerangy sleduje tanečný vyjadrený zápas dvojica šermujícími zakrivenými hádzacími drevami.
Všetky druhy fyzických aktivít, ktorých predvádzanie poslúžilo k diváckej zábave kráľov a aristokracie, boli jednak predvádzané profesionálmi, jednak boli formami spontánnych detských hier a ľudových zábav. Už v Starej ríši sa objavujú informácie aj o viacerých ďalších fyzických aktivít, ktoré boli súčasťou nevyhnutného spontánneho rozvoja pohybových schopností pre potreby utilitárnej činnosti. Patrí k nim v prvom rade beh.
BEH
Beh prevádzaný v najstarších dobách kráľom, ktorý tak preukazoval svoju fyzickú kondíciu a súčasne symbolicky znázorňoval určitý dej. A v hymne zo Starej ríše sa spievalo: "Kráčaj krásne. Krásne kráčaj po krásnych cestách, po ktorých vždy kráčajú chránenci Veľkého boha v mieri, v mieri." Faraón Džóser (obrázok dole) v ľahkej dlhej sukni, s odznakmi kráľovskej moci v rukách s korunou pri kultovom behu.
PLAVÁNIE
Rad informácií sa týka pohybu vo vode. Voda bola pre obyvateľov Kemeta druhým základným prostredím určujúcim ich život. Preto tiež bolo pre nich plávanie úplnou samozrejmosťou od najstarších čias. Je to zrejmé aj z toho, že aj hieroglyfy majú osobitný znak pre plávanie a už v Starej ríši existovala aj bohyňa plávania UADŽET. Zo Strednej ríše máme zachovanú správu, že jeden z príslušníkov aristokracie bol cvičený spolu s kráľovským princom aj v plávaní. Plávanie je v neskoršej dobe znázornené aj soškami plávajúcich dievčat. V literatúre sa v okruhu USIRovho kultu objavuje motív, v ktorom sa jeden z mnohých súbojov medzi bohmi HORom a SUTECHom mal riešiť pretekmi, kto dlhšie vydrží pod vodou, v inom prípade veslárske preteky na člnoch. Loď bola základným dopravným prostriedkom a v jednotlivých častiach krajiny existovali štátne a chrámové lodenice s najrôznejšími typmi lodí. Nemožno vylúčiť avšak ani preteky lodí, ide o forme zábavy.
Plávanie patrí medzi najstaršie a najprirodzenejšie telesné cvičenia. Pri plávaní v dôsledku núteného regulovaného dýchania badať pomalý rytmický pohyb, hlboké dýchanie pripomínajúce dýchacie cvičenie. Veľa ľudí nemá vôľu a trpezlivosť cvičiť denne dýchacie cvičenie. Pre týchto ľudí – a samozrejme nielen pre nich – SEMAické plávanie je vynikajúce, lebo prinúti každého regulovane dýchať. Plavec musí určitý čas zadržať dych. SEMAickým plávaním možno dosiahnuť práve také výsledky ako pravidelným dýchacím cvičením. Dobrým plavcom môže byť len ten, kto vie hospodáriť s dychom. Dobrí plavci, vytrvalci, nehovoriac o pretekároch, praktizujú SEMAické dýchanie, keď zriedkavejšie dýchajú a vzduchu vydychujú do vody. Každý plavecký spôsob môžeme využiť pre SEMAické plávanie. Je len potrebné znížiť rýchlosť a pri plávaní prsiarskym spôsobom a kraulom počas výdychu robiť 2 – 3 zábery pažami (pri kraule aj viac). Pre SEMAické plávanie je teda typický pomalý vdych a výdych, pričom plavci pohybujú končatinami veľmi pomaly. Neusilujú sa o rýchlosť, ale plávanie podriaďujú hlavnému cieľu: rozvoju dýchania. Pri SEMAickom plávaní vdýchneme ústami. Po jedno až dvojmesačnom cvičení SEMAického plávania získame príjemný osviežujúci pocit na celom tele. Budeme sa cítiť zdraví, silní a čerství. SEMAické plávanie nevynechajme ani v zime. V dňoch, keď sa venujeme plávaniu (nikdy nie viac ako pol hodiny), vynechajme domáce dýchycie cvičenie, len večer robme 5 – 7 čistiacich cvičení. SEMAický spôsob plávania sa líši od dnešného pretekárskeho prsiarskeho spôsobu. Pre nácvik správneho dýchania nemá však tento rozdiel podstatný význam. Nezabudnime na postupnosť a na zásadu, že sa nemáme preťažovať. Keď sa objavujú nepríjemné pocity, okamžite prestaneme. Príčinu hľadáme v nesprávnej technike alebo v nesprávnych dávkach. Tak ako má dýchacie cvičenie priaznivé účinky, môže byť i škodlivé, najmä ak je technika nesprávna a dávkovanie neprimerané a nepravidelné.
Rad informácií sa týka pohybu vo vode. Voda bola pre obyvateľov Kemeta druhým základným prostredím určujúcim ich život. Preto tiež bolo pre nich plávanie úplnou samozrejmosťou od najstarších čias. Je to zrejmé aj z toho, že aj hieroglyfy majú osobitný znak pre plávanie.
O postup pri nácviku prsiarskeho plaveckého spôsobu a nácviku jednotlivých fáz základného SEMAického dýchania môžete žiadať cez e-mail kliknutím na papyrus:
Záujem o gymnastiku a akrobaciu bol rovnako rozšírený ako záujem o tanec, ako nás presviedčajú reliéfy a obrazy gymnastických a akrobatických cvikov na stenách hrobiek; sú rovnako početné ako reliéfy a obrazy tancov. Telocvične hry chlapcov, telocvične hry dievčat, telocvične hry chlapcov a dievčat a akrobatické cviky tanečníc. Nemožno rozhodnutie, či dievčatá pohybujúce sa nazad do mosta sú tanečnice alebo akrobatky. Tiež nemožno rozhodnutie, či mladíci šplhajú po tyčiach pre potešenie divákov alebo v obecenstve bohov, pretože na pripojenom hieroglyfickom texte sa hovorí len o obnove pamätníka.
Najväčšej obľube sa tešili zápasy. Dvaja zápasníci v dvesto dvadsiatich polohách; jeden je vyznačený tmavo, druhý svetlo, aby bolo možné dobre rozoznať polohu spletených údov oboch súperov, z ktorých je to viditeľné, že pri tomto kemetickom zápase smel zápasník užiť akéhokoľvek hmatu na telo svojho súpera.
Ako tanec, tak aj gymnastika a akrobacia zostali v obľube Kemeťanov, aj keď stratili svoju samostatnosť. Mladý Syrakúsan píše tiež o kemetických akrobacií, ktoré zbadal pri hostine v Memfii; časť jeho listu cituje doslovne:
"Súc v stálom pohybe, hneď tancovali len po rukách, hneď sa spájali v pároch, jeden obrátený hlavou dolu medzi nohami svojho druha, potom sa dvíhali vospolok a vracali sa zase do svojho pôvodného postoja, pričom každý bol striedavo zdvíhať, a keď klesal na zemi, zdvíhal svojho súdruha do výšky."
Vľavo: pôvodne kresby na kamenných stelách; vpravo: kopírované kresby
