Kemeťania milovali prírodu snáď zo všetkých starovekých národov najviac, a tak ak si to mohli dovoliť, snažili sa aj zakomponovať do svojich domov. Prejavovali veľkú náklonnosť k zvieratám, o čom podáva hojnosť dôkazov ich náboženstvo. Zhotovovali si najrôznejší domáci miláčikovia, obzvlášť psy, mačky, husi a opice. Faraón Achnaton mal vo svojom paláci zoologickú záhradu a obriu voliéru - vnútorné i vonkajšie voliéry boli v kemetických domoch bežne k videniu. Príslušníci všetkých kemetických spoločenských vrstiev venovali svoj voľný čas záhrade. Robili všetko možné, len aby si nejakú u svojho domu zaobstarali. Prevážali zeminu, kopali studne a kanály, hĺbili umelé jazierka a nasadzovali tam vodné vtáctvo. Šadúf - drevené vahadlo s nádobou na jednom a s hlineným závažím na druhom konci, bol tak pre nich zo všetkých kemetických vynálezov najväčším dobrodením.
V rokoch, keď mal Níl nízky stav vody, mohli ľudia prežiť práve vďaka záhradám. Kemet bol symbolom blahobytu, obilnicou staroveku. Barbarské kmene sa snažili preniknúť do Kemeta, aby si "naplnili žalúdky", ako vyhlásil faraón Ramesse III. Za jeho syna Merenptaha sa obilné prebytky vyvážali do chetických oblastí postihnutých hladomorom. Avšak aj nílske impérium čas od času poznalo, čo je to hlad. Na záhrade ľudia pestovali reďkovky, póre, cesnaky, cibuľe, uhorky, figy, hrozná, datle a možno aj jablká a olivy. Podľa "Naučenie Aniho" najobľúbenejšieho kemetického moralistního pojedania bola práca na záhrade chvályhodnú činnosť rovnako ako príprava vlastné hrobky, uctievanie bohov, láskavý prístup k manželke a k starým ľuďom, mravnú bezúhonnosť, mlčanlivosť a plodenie detí. Záhradné produkty tvorili hlavnú súčasť kemetického jedálnička.
Po starostlivom preštudovaní životných podmienok v Kerkeosivis, jednej veľkej dedine z ptolemaiovského éry, zistíme, že Diodoros Sicílsky (píšuci v rímskych dobách) správne popísal základnú stravu kemetických roľníkov ako veľmi jednoduchú: "Vychovávajú svoje deti s pozoruhodnou ľahkosťou, finančne nenáročným spôsobom. Živí je množstvom varenej zeleniny, ktorá je ľahko dostupná a lacná. Upravujú im tie časti papyrusového stvolu, ktoré možno rozdrviť na múku, a ďalej im podávajú korene a vŕšky bahenných rastlín, niekedy surové, inokedy varené, poprípade pražené."
Obrázok z kamennej stély: záhradný bázen oblkopený rybami, zvieratami a prírodou, vpravo hore je žena s prípravou jedál a nápojov.
BOH PLODNOSTI
MIN je boh plodivej sily, stvoriteľ sveta a živiteľ ľudí, Otec a kráľ bohov. Je vyobrazený ako najprirodzenejší zosobňujúci silu, čo zabezpečuje plodenie a rozmnožovanie ľudí. Okrem uvedených sôch, ktoré ho zobrazujú ako štíhleho muža, zachovali sa však z ešte dávnejšej predhistorickej doby jeho fetiše v podobe oštepa skríženého s dvojicou šípov. V tom sú zväzky bleskov, alebo symboly spojenia mužského a ženského orgánu. Spájaný bol ako s ľudskou a zvieracou plodnosťou, tak so silou vegetácie a úrodou polí.
Hoci sa o MINovi zmieňujú už najstaršie nápisy, medzi nimi Texty pyramíd, z vtedajších prameňov vyplýva, že za jeho rodičov sa považovali božskí súrodenci a manželia USIR a ESET; navyše aj to, že MIN prispel k vytvoreniu konečnej podoby boha AMONa, ktorý prevzal ako neskorší hlavný boh mesta Wasetu (Téb) rad jeho funkcií a atribútov. Vo svojej pôvodnej funkcii boha plodivej sily sa MIN volal Býk, čo oplodňuje ženy a svojím semenom vytvára bohov a bohyne, Manžel, obťažkávajúci lono ženy plodom. Stal sa tak prirodzene Stvoriteľom ľudí a nevyhnutne aj Otcom bohov a ich kráľom. Svoju plodivú silu uplatňoval v celej živočíšnej a rastlinnej oblasti: bol Darcom a pánom dobytka a Darcom úrody, polí a záhrad. Navyše sa stal aj Pánom počasia, čiže „Tým, kto otvára oblohu... a oplodňuje zem dažďom“. A keď bol už sploditeľom všetkého živého, musel byť podľa kemetických predstáv aj jeho udržovateľom. Zabezpečoval teda prírastky dobytka, rast obilia, dozrievanie ovocia a vôbec hojnosť všetkého, čo slúžilo ľudom na obživu. Mal teda toľko funkcií, že sa stal takpovediac univerzálnym bohom, stvoriteľom a udržovateľom sveta, jedným z početných kemetických najvyšších bohov. „Urobil nebo a stvoril bohov, urobil zem a stvoril ľudí, vytvára všetko, čo treba pre život, a živí všetko, čo je živé.“ hovorí sa v ňom vo viacerých hymnoch z čias Strednej ríše. Bol a ostal bohom priľahlých púští a ochrancom Wádí Hammámátu, kadiaľ viedla cesta od Nílu k Červenému moru. Z najznesenejších bohov medzi nich patril boh Slnka RA, boh HOR a boh Mesiaca THOWT. Spolu s bohyňou ESET a jej synom HORom vytvoril tiež Trojicu bohov, uctievanú v Gebtu. Jeho posvätným zvieraťom bol Biely býk, ktorý žil v jeho chrámoch v spoločnosti Čiernej kravy. Ako posvätnú rastlinu mu pridelili Kemeťania záhradný šalát, lebo verili, že vytvára „plodivú silu tela“. Kulticky aj ikonograficky sa k tomuto bohu spája tiež rastlina šalátu, ktorá bola pokladaná za symbol mužskej plodnosti a afrodiziakum.
MINa zobrazovali Kemeťania ako nahého muža, ktorý mal na hlave vysokú dvojitú korunu s pštrosími pierkami a božskú bradu, na krku ozdobný golier. Prvú ruku mal od lakťa zdvihnutú do žehnajúceho gesta, nad ňou sa vznášal obradný korbáč ako symbol vladárskej moci, a druhú ruku svoj stoporený pohlavný falus. Na maľbách mával tvár tmavohnedú až čiernu. V starých textoch je jednoznačne titulovaný ako "černoch" a "cudzinec". Väčšinu jeho vyobrazení poznáme z reliéfov, lebo sochy kresťania nenávistne ničili. MINova tradícia pretrvala na mieste svojho vzniku neuveriteľne dlho.
