Zvedavosť je najväčším darom prírody, aký ľudstvo dostalo vo chvíli svojho zrodu. Je to dar nevyčerpaný, odovzdávaný z generácie na generáciu, hnacia sila hľadaní a objavov. Ňou inšpirovaný činnosť mala zdanlivo paradoxný účinok. Svet sa náramne zväčšil, a zároveň veľmi sa zmenšil. Dnes človek za niekoľko hodín prejde vzdialenosti, ktoré kedysi prekonával týždne, mesiace, roky. V starom svete Kemeta bolo Grécko takmer dieťaťom a so zvedavosťou dieťaťa pozorovalo to, čo ho obklopovalo. Keď Gréci prenikli do Kemeta, zistili, že to nie je ešte koniec sveta, že sa tiahne ďalej. A to už bola práve Afrika. Gréci pokladali ju aj Kemet za dva rozličné, hoci navzájom spojené kontinenty.
KDE SA VZALA "AFRIKA"?
Nový názov „Afrika“ zaviedli Rimania až v 2. storočí p. n. l. Aký je pôvod tohto názvu, ťažko definitívne určiť. Existuje na túto tému niekoľko verzií. Jedna z nich pôvod slova vidí v mene bližšie neznámej ochrannej berberskej bohyne Africa, odiatej v slonej koži. Táto stopa vedie do čias dávneho staroveku, lebo slony v západnej Afrike úplne vykynožili už v 4. storočí n. l. Podľa inej verzie je názov podľa berberského kmeňa – Afrovia. Berber, národ zo skupiny semitsko-hamitskej, obývali pôvodne celú severnú Afriku. Dnes sa sústreďujú na severnom okraji Sahary a v oázach.
PREČO "ČIERNA"?
Dnes názov „Afrika“ označuje celý kontinent, ktorý tvorí takmer štvrtinu obývanej pevniny. Delí sa na 2 časti. Prirodzená hranica – Sahara – tvorí bariéru medzi mohamedánskym severom a animistickým juhom. Afrika južne od Sahary, to je územie jej najstarších obyvateľov, zaraďovaných väčšinou k čiernej ľudskej rase, preto sa aj pre ňu prijal názov „čierna Afrika“. Hoci učencov tento názov neuspokojil ako nie veľmi presný, jednako, kým sa zavedie iný, presnejší termín, spĺňa svoju úlohu a získava si čoraz väčšie domovské právo. Napokon názov je, treba to objektívne konštatovať, veľmi pekný a vyvoláva predstavy.
Najpočetnejšia skupina – semitsko-hamitská (asi 65 miliónov) obýva severnú a juhovýchodnú Afriku. Ďalšie skupiny: BANTU (bantuská) zaberá strednú, východnú, juhovýchodnú aj západnú Afriku; MANDE obýva v oblasti prameňov riek Nigeru a Senegalu; skupina nílska zaberá územia pri hornom Níle a okolo Viktóriinho a Rudolfovho jazera; KANURI zo strednej Sahary a Líbyjskej púšte.
PRVÉ STRETNUTIE
Krajina faraónov mala od raného staroveku kontakty s africkým vnútrozemím a negroidné obyvateľstvo stretalo sa už v období od 25. do 20. storočia p. n. l. pri druhom katarakte Nílu. Kemetická expanzia na juh a juhozápad datuje sa od 29. do 21. storočia p. n. l. Kemetické výpravy privážali faraónom z hĺbky kontinentu nielen cenné tovary, ale aj pre ich zábavu a potešenie – trpaslíkov. Strážca Harchuf priviedol z jednej výpravy do Núbie trpaslíka, ktorý vedel tancovať a spievať. Rozhodol sa teda venovať trpaslíka faraónovi Pepi I. Panovníkovo nadšenie bolo obrovské a reakcia významná. Strážca dostal od faraóna takýto list, ktorý sa zachoval v guvernérovej hrobke: „Ponáhľaj sa, privez so sebou toho trpaslíka zdravého a celého z Krajiny duchov, aby tancoval na počesť boha, aby rozveseľoval, aby prinášal radosť srdcu faraóna Horného a Dolného Kemeta Neferkaré, kiežby žil večne. Keď nasadne s tebou na loď na spiatočnú cestu dolu Nílom, urči znamenitým ľudí, ktorí majú stáť za trpaslíkom zozadu a z oboch strán lode. Postaraj sa,a by nevypadol z lode. Po nociach, keď budeš spať, nech tebou určení dôveryhodní ľudia spia za ním v jeho stane. Nazri k nemu v noci sám, hoci aj desať ráz. Môj Majestát vrelšie túži uzrieť toho trpaslíka než dary pochádzajúce z bane Sinaja a Puntu.“
Z dokumentov je známa 300-členná kemetická obchodná výprava, ktorú viedol akýsi Heno. Jej trasa po súši a po mori viedla do krajiny zvanej Kemeťanmi Punt-om. V 14. storočí p. n. l. na faraónsky trón zasadla žena Hatšepsut. Spravovala krajinu múdro a prezieravo, za jej vlády Kemet prežíval mier a blahobyt. Kontakty s Juhom mali vtedy mierový charakter. Ňou vyslaná obchodná výprava do krajiny Punt bola zvečnená na nízkych reliéfoch chrámu v Dér el-Bahárí, ktorý na želanie faraónky vybudoval jej dvorský architekt a obľúbenec Senmut.
Keď plameň diskusií ochladol a učenci sa konečne dohodli, že krajina Punt ležala v dnešnom Somálsku, osud vyparatil šibalský kúsok. Kemeťania prenikli do afrického kontinentu oveľa hlbšie. Niektoré správy o kontaktoch stredomorskej panvy s africkým vnútrozemím ľudská pamäť prechováva dodnes. Našli sa ľudia, ktorí takéto správy úzkostlivo zhromažďovali a zapisovali. V 5. storočí p. n. l. robil to spomínaný Hérodotos.
