"Zlatú tekutinu obetujem denne za jej vďačnosť liečby, čo mi namiesto akýchkoľvek tabletiek z lekárne pomáha." - Dallo
Ako sa povie med v kemetčine - BIT a znak s hláskami sa zobrazuje:
Med je najstaršie sladidlo, ktoré nám príroda po stáročia dáva. Od pradávna sa tvrdilo, že najlepší med je z Kemeta. V chráme boha Slnka, ktorý postavil Neuserre v meste Sakára neďaleko Káhiry asi r. 2400 p. n. l., sa našiel najstarší záznam o chove včiel v úľoch. Kemetické úle mali tvar slamených košov, ktoré pravdepodobne slúžili na zachytenie roja. Med bol v mnohých krajinách tisícky rokov jediným dostupným univerzálnym sladidlom. Staroveké civilizácie hľadeli naň ako na zázrak a dokonca aj dnes, po dlhoročných vedeckých výskumoch, zostáva do veľkej miery záhadou – ešte stále nevieme všetko o jeho podstatných zložkách. Dnes dostaneme 
med v obchodoch z jedného druhu kvetov alebo v zmesiach z celého sveta. Každý druh medu má svoju charakteristickú príchuť a špecifické použitie. Niektorý med sa používa len do čaju, iný do rôznych jedál, lebo je sladký a pikantný. Chov včiel sa po čase stal umením i vedou a med je dnes uznávaný ako všestranná prísada do jedál. Či už kvôli delikátnej „kráľovskej kašičke“, v ktorej je obdivuhodný potenciál energie alebo medu, v Kemete považovali včelie plásty a prácu včiel za nevšedný prírodný úkaz. Vážili si ich. V protiklade k nesprávnym tvrdeniam, Kemeťania nesladili nápoje medom, ale šťavami z ovocia (najmä z datlí a svätojánskeho chleba). Med použili iba pri vzácnych príležitostiach a najmä, ak boli chorí. Nedávnym výskumom sa potvrdilo, že med má nevšedné vlastnosti antiseptika a výborne hojí rany. Faraón-včela bol liečiteľom svojho národa, staral sa o zdravie občanov.
VČELA
Včela po kemeticky tiež BIT, ale znak sa zobrazuje len samostatná včela s krídlami. Posvätný živočích boha Slnka RA, symbol Dolného Kemeta. Vo svojom bohato rozvetvenom kulte zvierat nemohli Kemeťania včelu nechať bokom: dávala med, ktorý bol ich najdôležitejším sladidlom a vysoko cenenou surovinou na výrobu posvätných i liečivých mastí. Navyše vzbudzovala rešpekt svojím žihadlom. Podľa mýtu, pochádzajúceho pravdepodobne až z predhistorických čias, vďačila za svoj pôvod samému bohu RA. Narodila sa vraj zo sĺz jeho oka, ktoré pri dopadnutí na zem ožili a nadobudli jej podobu. Považovala sa od pamäti za erbové zviera a symbol Dolného Kemeta. Jej štylizovaným obrazom trstiny, ktorá bola erbovou rastlinou a symbolom Horného Kemeta, uvádzal v nápisoch kráľovo meno, ktoré ho označovalo ako „vládcu Obidvoch krajín“. Toto meno, po kemeticky zvané NISUT BITY (trstiny a včely), bolo pôvodne tretím menom kráľa; nasledovalo po „HORovom mene“ a mene „Obidvoch paní“. Neskôr sa pred ne dávalo ešte tzv. meno „Zlatého HORa“, takže toto meno sa dostalo na 4. miesto. Doložené ho máme už z čias 1. dynastie, prvý raz u kráľa Dena.
Včely medonosné sú chované pre med už 1000 rokov a ich divoké plásty začal človek vyberať ešte dávno predtým. Okrem medu, ktorý bol v staroveku hlavným zdrojom cukru, sa z medových plástov získaval ešte včelí vosk pre výrobu sviečok. V Kemete urobilo symbolické spojenie so svetlom a zlatistou farbou medu zo včely slnečného tvora. Nielen Kemeťania si brali ponaučenie zo spoločenskej organizácie včiel, kde robotnice zháňajú šťavu z kvetov a peľ, budujú plástu a čistí ju, kŕmi mladé a srdnato chráni roj. Včely sú nielen symbolom usilovnosti a odvahy, ale aj menej zrejmých duchovných a dokonca politických cností. Med divých včiel bol považovaný za potravu bohov. Medovina vyrábaná z kvaseného medu zmiešaného s vodou sa pilo pri obradoch podobného významu, ako v africkom Mali. Včela medonosná sa vyvíjala ako spoločenský hmyz postupne spolu s kvetinami, ktoré pomáhala opeľovať. Med produkuje tak, že zo šťavy a peľu, ktorý prináša do plástov, oddeľuje vodu a tak zvyšuje obsah cukru na 80%. Dôkazy o pestovaní včiel máme už od roku 2400 p.n.l. zo slnečného chrámu v kemetskom Neuserre. Z hniezd, nájdených v zmesi bahna a kôry, možno usudzovať, že po vybraní medu boli kolónie zničené. Až neskôr sa človek naučil, ako plást odstrániť a roj nepoškodiť. Včela medonosná obyčajná je iba jedným z 1000 druhov včiel, ktoré skôr než v rojoch žijú osamotene.
