"Autori Biblie nachádzali inšpirácie v starobylej zemi Kemet (v starovekom Egypte) na rieke Níl. Do Biblie sa prevzali mnohé kemetické múdrosti a príbehy. Záleží na Vás, či vnímate alebo nie vážne tieto fakty, verte, že kresťanské písma v sebe skrývajú veľa kemetických odkazov, ktoré nás mnoho tisíc rokov nemohli presvedčiť. Vďaka bádateľom, archeológom a stúpencom ľudia smerujú k oživeniu, zachovaniu a pokroku náboženského smeru kemetizmu." - Dallo
Slovo kemetista je odvodené zo slova kemetizmus, ktoré je všeobecným pojmom používaným pre tento rekonštrukcionistický smer odkazujúci na staroveký Kemet. Slovo kemetizmus je relatívne mladé, mladšie než náboženstvo, ktoré označuje. Vychádza z jedného z pôvodných starovekých označení Kemeta používaného jeho obyvateľmi – Kemet (občas nesprávne ako Ta Kemet), ktorý v prekladu znamená „Čierna zem“ a je odvozené z čiernej farby úrodného bahna prinášaného Nílom pri každoročných záplavách. Egypt je pôvodom gréčtiny, tak tieto slovo radšej nepoužívajme. Znak Kemet sa zobrazuje takto:
Dary čiernej krajiny – Bohmi stvorený a riadený vesmír si Kemeťania predstavovali ako miesto, kde panuje rovnováha, pravda a harmónia – tieto vlastnosti zosobňuje bohyňa MAAT. Onen svet chápali jednoducho ako paralelný Kemet, aj s jeho dominantnou riekou, kde však nie sú choroby ani hlad, kde obilie rastie do veľkej výšky, lebo ho nepoškodzuje sucho ani hmyz, a kde je žatva ľahkou prácou, ktorú možno vykonávať aj vo sviatočnom odeve.
Bohyňu pravdy MAAT symbolizuje pštrosie pierko.
SLNKO
Nebeské teleso považované za božskú bytosť, stelesnenie boha RA a viacerých iných bohov. Význam Slnka pre život na Zemi si uvedomovali všetky staroveké národy a takmer všetky to vyjadrili vo svojich kultoch a mýtov; Kemeťania v tom 
zašli najďalej. Slnko nazývali vo svojom jazyku RA; ako nebeské teleso ho považovali za guľu alebo sploštený kotúč, ktorý volali ATON. Pod menom RA uctievali tiež boha, ktorého si v ňom zosobnili a ktorého pokladali za samo Slnko.
RA bol podľa kemetického chápania takpovediac primárnym bohom Slnka, to je Slnkom svojou podstatou. Tak sa ním stal už za dávnych čias praboh ATUM. Chápali sa ako rozličné formy či štádia Slnka, napríklad CHEPER ako „ranné Slnko“, RA ako „Slnko v zenite“, ATUM ako „odpoludňajšie Slnko“.
Ak bolo pre starovekých Kemeťanov Slnko ekvivalentom našich hodiniek do tej miery, že sa podľa neho riadila dennú činnosť ľudí, musel byť ich vzťah k času úplne iný ako náš. Slnko neznázorňuje abstraktné postupnosť čísel, ale je zažívanie ako niečo, čo podstupuje rôzne kvalitatívne zmeny od slabého ranného Slnka cez velebnú mocnosť poludňajšieho Slnka až k mäkkosti Slnka večerného. Ako pre kňazstva, tak aj pre normálnych obyvateľov starovekého Kemeta znamenalo Slnko nádhernú a žiariacu manifestáciu božskou osobou. Jeho putovanie od svitania do súmraku bolo vnímané ako výraz podstaty spirituálnej entity, ktorá bola pre Kemeťanov najvyšším bohom. Bolo to Slnko, ktorým sa najvyššie božstvo prejavovalo svetu. Slnečný denný cyklus symbolicky opakoval život tohto božstva.
Náuka o cykloch - Tak, ako môžeme rozoznávať kvalitu času či fázy Slnko počas jedného dňa, môžeme rozoznávať aj kvalitu času jednotlivých cyklov v priebehu vekov. Starí Kemeťania nám zanechali v ústne odovzdávanej tradícii náuku o cykloch a o 5 fázach Slnka. Toto učenie nám odkrýva dôležitosť jednotlivých cyklov v rámci evolúcie spirituality a náboženstva starovekých Kemeťanov, siahajúcich až do obdobia ZEP TEPI, úsvitu vekov.
5 fáz Slnko = 5 cyklov:
- CHEPER - ráno / úsvit
- RA - poludnie
- OON - skoré popoludnie
- ATON - neskoré popoludnie
- ATUM - noc / temnota
Pre viac článkov v stránke KEMETIZMUS kliknutím na obrázok.
